Omán 2015 

13.1.2015 - 16.2.2015, Muscat, Omán

Mnohí ľudia o Ománe vedia len to, že existuje, o niečo menej ich vie, že leží na Arabskom poloostrove a len tí, čo sa viac zaujímajú o geografiu či politiku vedia, že hlavné mesto je Muscat a v krajine vládne sultán.

Nuž – úprimne – ani my – Linda, Karin a Katarína z Tovarišstva – sme toho nevedeli zásadne viac. (Vlastne Linda vedela, ale ona patrí do tej tretej spomínanej skupiny a prehľad naozaj má :) ) Teda až do chvíle, keď sme boli v polovici decembra 2014 oslovené od „ohňovkárov“ z Dreamdancers, aby sme doplnili ich rady a spolu s nimi sa zúčastnili 5 týždňov trvajúceho medzinárodného umeleckého festivalu v Muscate. Po prvotnom prekvapení a ultrakrátkom rozhodovaní sa nastali hektické prípravy, dolaďovanie choreografií, vyberanie hudby, šitie a skúšky kostýmov.... Skrátka a dobre, naozaj sme si vydýchli, až keď sme sa 13. januára posadili do lietadla.

A potom... sa začal veľmi príjemný 31 dní trvajúci kolotoč vystúpení, oddychu a zábavy. Starali sme sa len o to, aby sme profesionálne, pekne a bezpečne odrobili vystúpenia, aby sme si dobre navarili a aby náš zvyšný čas priebiehal v pohode - a preto sme sa interne pomenovali "meňavky" - jednoduché jednobunkové organizmy :)

Festival prebiehal v dvoch zábavných parkoch, kde sme každý večer predvádzali 3 ohňové programy trvajúce 30 minút. Prvú polovicu pobytu sme vystupovali v prvom parku, potom sme sa prestriedali s druhou, tiež 8-člennou skupinou ohňovkárov a vystupovali sme v druhom parku. Dohromady sme mali predviesť 93 vystúpení za 31 dní (nakoniec ich pre rôzne príčiny bolo „len“ 81), čo sa nám na začiatku zdalo nepredstaviteľne vysoké číslo. Napokon však všetky tie vystúpenia prešli omnoho rýchlejšie, než sme sa na začiatku nazdali.

Popri pracovných povinnostiach sa našlo aj pár chvíľ na návštevu pláže – veru, opaľovať sa pri mori na konci januára je viac než príjemné – prehliadku starého trhu v Muscate, kde to vyzerá ako v rozprávke „Falošný princ“, prezretie druhej najväčšej mešity na svete, či návštevu prekrásneho národného parku Wadi Shab, kde sa čas zastavil asi v druhohorách.

Ťažko je pár riadkami popísať tak dlhý pobyt v tak kultúrne i nábožensky odlišnej krajine, ako je Omán. Všetko tu plynie pomalšie, ale jazdí sa tu rýchlo; liter benzínu stojí asi 0,25 eura, ale napríklad keksík typu Brumík, keďže oň majú záujem Európania, vychádzal asi na 4 eurá. Z domácich plodín sme ochutnali len pečivo, ďatle, orechy, med a koreniny – v tejto suchej, púšťou a horami pokrytej krajine sa iné ani neurodí – všetko ostatné bolo dovážané a ovocie a zelenina smiešne lacné. Dni boli horúce, západy slnka za horami farebné a dramaticky krásne a fotogenické...

V každom prípade ísť sem bolo veľmi dobré rozhodnutie – či už po profesionálnej, ľudskej alebo „prieskumníckej“ stránke nás to veľmi obohatilo. Škoda len, že sme nemali viac času na preskúmanie väčšej časti tejto pestrej a kultúrne i prírodne bohatej krajiny. Nuž čo, možno nabudúce...

 

Galéria