Stredoveký jarmok Márie Széchy 

29.8.2009, Horné Zahorany, Slovensko

Vstávanie o tretej ráno, 4,5 hodinová cesta - takto začala vcelku vydarená akcia na Gemeri, ktorá sa pre nás konala 29. augusta 2009 v obci Horné Zahorany (samotný jarmok začal už o deň skôr, t.j. 28. augusta).

V dnešných časoch je dedinka Horné Zahorany len malou dedinkou pri Rimavskej Sobote, akých je na Slovensku neúrekom. No kedysi, aj spolu s ďalšími obcami z okolia, patrila k miestam, kde sa stretávala „Muráňska Venuša“ – Mária Szechy so svojim milencom a neskôr manželom Františkom Vešeléným – kapitánom fiľakovského hradu a cisárskym dôstojníkom.

Práve tento príbeh sa stal inšpiráciou pre „Stredoveký jarmok“.

Jeho prvý ročník sa konal 28. augusta 2009 a okrem rôznych sprievodných podujatí, remeselníkov a stánkarov prispelo nemalou mierou k dobovej atmosfére a dobrej nálade práve Tovarišstvo.

Samotný  jarmok začal našim slávnostným sprievodom do srdca dediny, ku starej zvonici, kde richtár (náš Miško) oboznámil všetkých prítomných s jarmočnými pravidlami i s tým, ako bude naložené s každým, kto ich dodržiavať nebude. Prítomná bola i samotná Mária Szechy (Janka) s Františkom Vešelénym (P. Koza), do kroku hral gajdoš a bubeník, na poriadok dohliadali naši fešní hajdúsi.

Škoda len, že sa nám bubnovaním podarilo privolať dážď. Ten, našťastie, neodradil našich vďačných divákov ani vtedy, keď už lialo ako z krhly a my sme hrali naše drobné trhové scénky: prichytenie kupca, ktorý klamal ľudí (Silver), zlapanie malého zlodejíčka (Aďo) a súdenie nemravnej ženštiny (Katarína). Všetci traja boli richtárom súdení a následne katom do klady zakvačení a korbáčom vyšľahaní. A keďže pršalo naozaj „stredoveko“, do nás všetkých vošla akási podivná veselosť a vedomie, že mokrejší už aj tak nemôžeme byť, a tak sme hrali, hádali sa a naťahovali sa s hajdúchmi ako naozaj. A pravda je aj to, že šľahanie korbáčom cez mokrú sukňu štípe o čosi viac – tak dobovejšie...

Po odohratí týchto scénok sme sa premočení a vysmiati vrátili na našu základňu – bývalú miestnu ľudovú školu – kde sme čakali na zlepšenie počasia a vysušenie kostýmov. Nestalo sa. A tak sa, žiaľ, náš plánovaný rytiersky turnaj aj s koníkmi, ktoré sa spokojne popásali v priľahlej záhrade, nemohol konať.

Preto náš majster Peter Koza vymyslel, ako už neraz, náhradný program, ktorý sa za obrovskej účasti nadšených divákov konal v miestnom kultúrnom dome. Bola to prednáška doplnená šermom, tancom (keďže však vypadla elektrika a teda nefungovala hudba, Peter s Jankou tancovali do veľmi atmosférického rytmického tlieskania divákov), ukážkou naberania krúžkov na kopiu a potom skvelým kúzelníckym číslom kúzelníka Ivana, ktorý dopĺňal našu výjazdovú jednotku.

Bol to, odhliadnuc od počasia a zmeneného programu, veľmi príjemný deň. Zasa raz sa nám potvrdilo, že najpríjemnejší a najvďačnejší diváci, schopní oceniť nasadenie a vykonanú prácu, sú práve tí z malých dediniek. Bude našim potešením uvidieť ich znova...

K tejto akcii viac aj na Gemerlande.

Galéria

Na pódiu náš pán richtár, pod ním vľavo...

Prísna, spravodlivá a nepodplatiteľná tvár...

Záhrada bývalej základnej školy priam lákala...

A v záhrade sa páčilo aj koníkovi Zingarovi...

Krásna Muráňska Venuša - Mária Széchi.

Vykonávateľmi richtárovej vôle boli na všetko...

Miestnej slečne sa zapáčilo mať prsty...

Veru veru.... ženština sa dosmiala... a kat...

...úbohých, zaiste nevinných zlodejíčkov do...

...a obchodníkov, ktorí ľudí šidia, riadne...

Ďalšia časť programu sa odohrávala v suchu...

A ešte jedna praktická ukážka - tentoraz...

Nemohol chýbať rezký dvorský tanec...

...ani súboj s dámou.

A ani na meranie chlapských síl sa nezabudlo.

Záverečná poklona a poďakovanie vďačnému...