Opustil nás Dušan Cucor

15.12.2011 -

Čierna zástava

 

Prednedávnom sa s nami rozlúčil náš kamarát a dlhoročný člen Tovarišstva Dušan Cucor.

Aj touto formou sa pripájame k smútku za významnou postavou slovenského šermu a pripájame reč, ktorú na jeho pohrebe predniesol majster Peter Koza:


 

Nekrológ pre Dušana:

 

"Vážení priatelia, pozostalí a kolegovia. Nebudem hovoriť o tých stránkach života nášho zosnulého priateľa Dušana, ktoré sa dotýkali jeho civilného života, pretože na to sú iní povolanejší. Budem hovoriť o jeho vnútornej reholi, o jeho životnom postihnutí, o šerme, ktorý prestúpil jednu jeho celú životnú oblasť. Viem, o čom hovorím, pretože my všetci šermiari sme podobne postihnutí a hoci to každý prežíva inak, v konečnom dôsledku je to jedna z najsúkromnejších oblastí nášho života. Paradoxom je, že hoci sa o ňu delíme na javisku so širokou verejnosťou, v skutočnosti je to naše najintímnejšie súkromie.

Dušan sa k šermu dostal cezo mňa a keď sa to stalo, ani vo sne by ma nebolo napadlo, že budem stáť pri jeho truhle a že moje slová budú rozlúčkou s ním. Bol členom Tovarišstva starých bojových umení a remesiel a dosiahol dôstojnosť vladyku, takže bol významným vedúcim členom, ale predovšetkým bol viac než len zdatným šermiarom, obdareným ešte k tomu hereckým umením v takej miere, že nejeden z nás mu právom mohol závidieť. Stvárnil strhujúce postavy v našich najúspešnejších predstaveniach, viedol a vychovával našich mladších členov a inšpiroval vznik najhranejších hier. Hovorieval, že kadejakých priatelíčkov má človek more, ale kamarátov má len niekoľkých. Bolo nám cťou, že v jednom významnom období jeho života sme sa mohli počítať medzi jeho kamarátov a hoci sa naše cesty potom rozišli a on si založil vlastnú skupinu Sírius, kamarátska účasť a úcta voči nemu ostali.

Kladieme preto svoje postoje voči nemu s pietou na katafalk k jeho nehybným nohám spolu s jeho vlajkou na ktorej je jeho erb a pod ktorou veľakrát skrížil zbrane. Je údelom nás šermiarov, že veľakrát zomierame na javisku a Dušan v tom bol brilantný, ako sa od šermiara jeho formátu dalo očakávať. Po každej hranej smrti však vstal, aby zožal divácky potlesk. Dnes nevstane a nikto nezatlieska.

Nie je prvý z nášho generačného a kolegiálneho okruhu, ktorý nás opustil. Odchádza v ňom významný rytier ducha medzi nami.

Na jeho počesť chceme preto vypáliť salvu z muškiet dúfajúc, že ak ju už nebude počuť on, bude aspoň jej ozvena pripomienkou jeho významu v našom malom šermiarskom svete.

Mušketieri už čakajú, takže zástavu hore a páni bubeníci, udrite bubnov!"