Rekapitulácia roku 2009

Vážení priatelia historického šermu, kamaráti šermiari,

a opäť sme sa ocitli na prahu nového roku. Obzeráme sa za seba a môžeme konštatovať, že aj napriek všeobecne zlej situácii, ktorá nás obklopuje, sa nám podarilo prežiť.

Domáce účinkovanie

Minuloročnú sezónu sme začali zvoľna, výrazne sme ju však otvorili hneď v apríli účasťou na veľkom viacdennom podujatí Čevenokameňská šermovačka, ktorého sme sa zúčastnili s našim novým jazdeckým programom „Rytiersky turnaj".

Mrzí nás, že tento už celkom zabehnutý festival sa pravdepodobne skončil - podľa vlastných vyjadrení organizátori  už nemajú energiu púšťať sa do nových ročníkov. Na Slovensku zjavne stále platí to okrídlené „ak zdochla mne koza, nech zdochne aj susedovi a ak sa dá, najlepšie hneď dve".

Sme radi, že aj naše rodné mesto Bratislava si na nás spomenulo a oslovilo nás s účasťou na „Kultúrnom lete 2009“ pri jeho otvorení a závere. Naše tovarišstvo je hádam jedna z posledných existujúcich organizácií, ktoré sa zúčastňujú pravidelne – každoročne – na Bratislavskom Kultúrnom lete nepretržite od roku 1986.

Hádam sa aj vzhľadom na to dá konštatovať, že naša „umelecká divadelná hviezda“ zažiarila najmä na prelome 70tych a 80tych rokoch v predstaveniach „Trochu si láska spolu pohovorme“, „Fragmenty“, „Letom, mečom, svetom“, „O troch mušketieroch“, „Divadlo svet“ ale predovšetkým skvelé a neopakovateľné predstavenie „Čierny havran“ úžasný svet kozákov Jermaka Timofejeviča a dvora cára Ivana Hrozného s jeho katom Maľutom Skuratovom...

Dodnes sme vďační kamarátom – Kaprálikovi, Pietorovi, Bzdúchovi, Bartoňovi, Gitke Šukajlovej, Petrovi Lipovi a ďalším profesionálnym hercom  a spevákom, ktorí ako študenti, či mladí herci a speváci prijali účinkovanie v našom súbore.

V tomto roku bola dôležitá aj naša pokračujúca spolupráca s Bratislavským Mestským múzeom v krásnom antickom programe, ktorý sme realizovali v Rusoveckej  „Gerulate“.

Aj napriek kríze sme spoluúčinkovali na obrovskom evente spoločnosti MEDIREX, kde sme opäť „oživili“ pevnosť – hrad Červený Kameň.

Tento hrad je nášmu srdcu blízky, nakoľko na jeho nádvoriach, pivniciach a sálach obnovilo v roku 1973 činnosť naše Tovarišstvo a dodnes sa na stretnutiach rozprávajú príbehy a legendy našich predchodcov, ktorí sú dnes už na dôchodku (nielen šermiarskom...).

Zahraničné účinkovanie

Aj minulý rok sme sa prezentovali Slovenskú republiku a našu kultúru – a musím konštatovať že so cťou – na najväčšom Európskom historickom festivale „Ritterturnier Kaltenberg“, kde sme bojovali v aréne spolu s Francúzmi, Nemcami a Čechmi, pod zástavou princa Luipolda Von Bayern.

S vlastným Rytierskym turnajom sme sa predstavili v  Taliansku. Každý z turnajov bol osobitý - striedal sa turnaj „oblečený“ do renesancie – ako vravíme rytieri boli nastrojení „v potápačskom“, lebo renesanční rytieri sú plne „zakutí“ do kolčích brnení, s turnajom gotickým.

Gotický rytiersky turnaj bol z tohto pohľadu príjemnejší a predstavovali sme v ňom rytierske klanie medzi dvoma európskymi rytiermi a dvoma saracénskym rytiermi. Keďže naše rytierske klanie je v skutočnosti vopred nedohodnutá súťaž zúčastnených rytierov v jednotlivých disciplínach, užili sme si pri tom aj veľa zábavy.

Interné akcie

Vo vnútrotovarišskom živote treba vyzdvihnúť skutočnosť, že sme zorganizovali oslavu nášho vlastného 45. výročia vzniku, ďalej v poradí  II. turnaj v „menzúre“ a po dlhšom čase sme uskutočnili aprobácie našich členov na učňovské a tovarišské stupne.

Vysoká úroveň pripravenosti skúšaných bola na mieste ocenená aj hosťom a certifikovaným tovarišom nášho Tovarišstva a podmajstrom šermiarskej akadémie Magisterium, pánom Petrom Nůskom. Gratulujeme našim úspešným učňom a tovarišom.

Záver a poďakovania

Na záver chcem konštatovať, že toto bola moja prvá sezóna v pozícii úradujúceho vladyku Tovarišstva starých bojových umení a remesiel. Mal som veľké obavy ako to pôjde. Chcem poďakovať našim verným divákom, našim priaznivcom, našim „spolubojovníkom“, a to najmä rytierom Petrovi Andy Hricovi a Stankovi Satkovi zo skupiny BORSEUS, ktorí svojimi profesionálnymi výkonmi významne podporili naše predstavenia.

Poďakovanie patrí aj Monike Fischerovej - skvelej kamarátke a majiteľke majeru „Anna“, v ktorom máme ustajnené naše kone a využívame jej jazdiarne na prípravu našich jazdeckých programov.

Vďaka patrí aj nášmu kamarátovi a nadšenému budúcemu rytierovi Dušanovi Hatalovi, ktorý aj ako fotograf dokumentoval naše účinkovania v Taliansku.

Naša vďaka naostatok patrí nášmu kamarátovi, Majstrovi a šermiarskemu „bardovi“ menom Peter Koza, ktorý nás v našom počínaní usmerňuje a nedovolí, aby sme zišli z cesty poctivého šermiarskeho remesla.

PhDr. Juraj Janík

Úradujúci majster

 TOSTABUR ESPADRONES