Scroll Top

Majstri školy Magisterium

2014-Tren.-hrad.-hry

Kto je Majster? Pochopiteľne ako šermiar mám na mysli majstra v šerme historickými zbraňami.

     Na túto otázku môže byť mnohoraká odpoveď, ale najvýstižnejšie to azda definujú Číňania: „Majster je ten, koho ľudia za majstra pokladajú, nasledujú ho a chcú sa u neho učiť.“ V mojom osobnom chápaní je to najmä vyzretá šermiarska osobnosť, ktorá má čo naučiť, má vyvinuté etické zásady, cíti loajalitu k svojej škole pôvodu a identifikuje sa príslušnosťou k šermiarskemu stavu – osobnosť s exaktným chápaním rýdzo šermiarskych technológií, ale zároveň so širokým rozhľadom aj v širších odborných súvislostiach.

     Žiada sa mi aj, aby nepodliehal nánosom súčasnej komerčnej morálky a spôsobom konkurenčného boja, najmä vo vzťahu k ostatným členom školy a v širšom zmysle k príslušníkom šermiarskeho stavu. Tento aspekt rozmeru Majstra žiaľ nie je možné striktne vyžadovať, lebo konzumná spoločnosť nás nemilosrdne valcuje a vtláča nám pečate vzorcov konania, ktoré nás chtiac-nechtiac zaraďujú medzi ostatných profesných súčasníkov trhovej spoločnosti. Aj snaha má však pre nás hodnotu názorového postoja, pretože usmerňuje myslenie k tradičnej etike, ktorá je pre nás vzorom.

     Na pôde šermiarskej školy Magisterium poznáme majstrovský stav, ktorý zahŕňa podmajstrov a majstrov – a jedni i druhí môžu byť služobne mladší a starší, čo na tejto úrovní znamená, že podľa dátumu udelenia je daná ich hierarchia navzájom, ale obecne je každý po uplynutí 5 rokov označovaný ako starší. Ak podmajster okrem pedagogickej činnosti zastáva v skupine šermiarov významné vedúce postavenie, zvykneme ho označovať za šermiarskeho vladyku a toto označenie je synonymické.

Z hľadiska nadobudnutia tejto dôstojnosti je však zásadný rozdiel medzi Podmajstrom a Majstrom.

     Stupeň podmajster je najvyšší stupeň, ktorý môže udeliť Majster sám. Len čo je Podmajster starším Podmajstrom 5 rokov (výnimočne skôr, ak sú na to dôvody), môže sa uchádzať o uznanie za Majstra, čo posudzuje Kolégium Lektorov zostavené podľa kľúča:      3 Majstri, alebo miesto každého Majstra 2 Podmajstri, alebo miesto každého Podmajstra 2 starší Tovariši.

Uchádzať sa môže formou:

  •  Aprobácie 
  •  Predložením pôvodného diela 
  •  Prehlásením sa a obhájením bojom (alebo kolektívnou aklamáciou členmi Kolégia) 
  •  Predložením diplomov Podmajstra (alebo porovnateľnej dôstojnosti) v 5 školách

Okrem toho Kolégium môže udeliť Majstrovskú dôstojnosť ako čestnú, ak je to prejav uznania zaslúžilej osobe – na čestnú hodnosť sa však neviaže právo udeľovať stupne.

     Podotknem ešte, že sama kvalita poznaných, predvádzaných a vyučovaných technológií nie je jediným kritériom majstrovskej dôstojnosti, takisto ako fakt, že niekto je starší podmajster nemusí znamenať, že jeho „mladší“ kolega ovláda šermiarske umenie horšie. Naopak, to, že „starší“ posunuli „mladších“ na štartovaciu čiaru tam, kam sami predtým dlhodobo dospievali spôsobuje často, že tí mladší a dynamickejší sú šermiarsky hodne ďaleko a v mnohých ohľadoch „starších“ predstihujú. Majstrovská dôstojnosť sa však má viazať aj na istý stupeň celkovej zrelosti a schopnosť pôsobiť stmeľovacou silou.

     Z tohto pohľadu sa na pôde Magistéria vyprofilovali viacerí podmajsti, z ktorých nejedného ja sám vnímam ako hotových Majstrov, hoci dosiaľ neprebehla ich formálna inaugurácia na označenie za majstra. Niektorí z nich pôsobia naďalej na pôde školy, iní sa vybrali svojou vlastnou cestou a my sa cítime poctení, že sme stáli pri ich začiatkoch, usmerňovali sme ich, formovali, alebo aspoň inšpirovali ku kvalite, ktorú v súčasnosti vykazujú vo svojej odbornosti.

     Sú to predovšetkým starší Podmajstri :

  • Petr Nůsek
  • Petr Vytopil
  • Borek Belfín
  • Ján Zelina
  • Petr Žákovský
  • Petr Matoušek
  • Sven Baumgarten
  • Roman Spáčil
  • Mirek Khun
  • Juraj Janík

     a mladší Podmajstri:

  • Martin Fabian
  • Martin Janičina
  • Pavol Valouch
  • Martin Tureček
  • Ralf Gutzeit
  • Kamil Fojtík

     Spomedzi nich Petra Nůska, Petra Vytopila, Petra Žákovského, Borka Belfína a Petra Matouška pokladám podľa svojho presvedčenia za hotových majstrov a po krátkom zrení vidím v tejto dôstojnosti aj Svena Baumgartena, Martina Fabiana, Martina Janičinu – a samozrejme pred žiadnym z ostatných menovaných nie je cesta k Majstrovskej dôstojnosti uzavretá. Musíme však vyvinúť viac iniciatívy, aby tí, ktorí dôstojnosti Majstra dorástli svojimi výkonmi a zásluhami, vykonali aj ten rozhodujúci krok k formálnemu označeniu svojich kvalít.

Sme im to dlžní ako prejav kolegiality k nim a úcty k šermu, ktorý reprezentujú.