V sobotu 29. októbra 2011 sa konal 4. ročník Menzúry (tradičný turnaj v šerme Schlägrom). Ponúkame krátku reportáž o jeho priebehu priamo z pera šermiarskeho majstra, zakladateľa skupiny TOSTABUR Petra Kozu, ktorý je zároveň majiteľom sídla, kde sa podujatie konalo.
Vážení a milí hostia, ktorí ste sa zúčastnili Menzúry 2011 a aj tí, ktorí ste sa nezúčastnili (lebo veríme, že nabudúce nás navštívite!).
Ďakujeme za hojnú účasť a za milú spoločnosť, ktorú ste vytvorili.
Priebeh a atmosféra boli skvelé a nám ostáva len dúfať, že hostia sa cítili aspoň tak dobre, ako my, hostitelia.
Veríme, že z ponuky jedál, pitia a tancov si každý mohol vybrať to svoje a že na svoje si prišli aj milovníci menzúrového šermu, pretože sme s tanečnými prestávkami šermovali od 14,oo až do 21,oo hod.
Majordómus Petrus Kóniussi vzorne konal povinnosť predstavovať príchodzích a ohlasovať programové bloky.
Oceňujeme každého hosťa, ale zvlášť si ceníme, že k nám merali cestu hostia z väčších vzdialeností – z Brém, Prahy, Tábora a z Banskej Bystrice.
Oceňujeme aj všetkých, ktorí sa službou v kuchyni (Andrejka, Mirko), v bare (Zuzka, Dan) a v celom priestore (ostatní členovia Tovarišstva) starali o hladký priebeh večera.
Výsledkom tohoročnej Menzúry boli:
– tanečnica s najviac odtancovanými tancami: Ellen Chesterfieldová a na základe jej voľby (čo je súčasťou jej získaného titulu) sa Levom salónu stal Plantážnik Paul Chesterfield,
– nezlomným junákom s najväčším počtom odbojovaných súbojov (a s ašpiráciou aj na úplné víťazstvo) sa stal Marian Peterec,
– a absolútnym víťazom Menzúry 2011 sa stal Martin Radaelli – Janičina, vďaka svojim nepochybným šermiarskym kvalitám, ale aj vďaka striedmosti v konzumovaní osviežujúcich a otupujúcich nápojov.
Všetci boli ocenení vkusnými a hodnotnými cenami, pričom meno víťaza bude natrvalo vyryté na plaketu sošky Bohyne víťazstva, ktorú aj s pomôckami na šerm, ostatnými cenami a celou šermiarskou časťou podujatia zabezpečil Wolodymir Kolodič, ktorý sám po minulé roky vybojoval niekoľko trofejí.
Skvelé okostýmovanie priniesli najmä členovia štúdia Eliana, ale spoločne sme ocenili, že všetci zúčastnení boli oblečení viac ako primerane a že im to pristalo. Dámy boli napospol krásavice a aj to bolo významným kladom podujatia.
Skrátka, každý do toho vložil maximum a tak aj Pán Boh dal svoj vklad – pekné počasie.
Čo dodať? Už len pochváliť si to svoje: Vysloviť uznanie Jurajovi Janíkovi – barónovi Empanadero a v jeho osobe celému Tostabur za to, čo zorganizovali a domácemu páru: Jane Kozovej Chlebíkovej alias Jane O´Breaddy of Goatlands a Petrovi Kozovi – Pietrovi Capra Argente za hostiteľskú srdečnosť a prípravu areálu.
Na záver tohto príspevku uvádzame jedálny lístok (to, čo bolo v cene vstupenky), aby sme účastníkom pripomenuli, čo užívali a nezúčastneným pošteklili chuťové poháriky, lebo veríme, že bolo čím:
– studený bufet pri príchode: misy s plátkami pečeného mäsa, špeciálna oškvarková nátierka, slané osúchy so smotanovým tvarohom a cibuľou, oškvarkovo-kapustové pagáčiky a vynikajúci dolnozemský chlieb,
– teplý bufet – postupne v priebehu popoludnia a večerných hodín: kubánske „frijolles coloradas“, opekané jaterničky a krvavničky s klobásovým fricassée na cibuli a cesnaku,
– k tomu sa okrem nealkoholických nápojov čapovalo neobmedzene pivo, podávalo sa biele a červené víno, varené víno a k vyhodnoteniu víťazov tradičné menzúrové „Prešporské Warmlich“, pýcha domácej panej.
Okrem toho, čo bolo v cene, bolo možné si v bare za bankocetle kúpiť medovinu a liehoviny s vyššími stupňami, takže každému podľa chuti…
Skrátka užili sme si a takmer nič nezvýšilo, takže kuchári dostali najväčšiu pochvalu: prázdne misy a to málo, čo ostalo, dokazovalo, že hostia neostali hladní.
Nech nás Boh živí zasa do ďalšej Menzúry!
Za Tostabur: Peter Koza
